O levanduli
LEVANDUĽA INTERMEDIA - hybridná
Levanduľu si pre jej silnú a čistú vôňu cenili už v starom Grécku. Názov pochádza z latinského slova lavare, čo znamená umývať sa. Možno preto sa oddávna používala ako prísada do kúpeľov, na kozmetické aj lekárske účely.
Stará múdrosť hovorí, že ak chcete dlho žiť, privoniavajte čo najviac k levanduli, jej vôňa vám vraj zabezpečí dlhovekosť.
Levanduľa intermedia vhodná na aromaterapiu práve pre svoju intenzívnu vôňu - je voňavejšia ako levanduľa lekárska, ktorá sa využíva skôr pre lekárske účely v podobe čajov alebo ako korenina. Levanduľa sa zberá celé leto. V júli majú kvety modrasté zafarbenie, kvety z augustového zberu po vyzretí rastlín túto farbu strácajú a hnednú, no práve u týchto rastlín naberá levanduľová silica na najväčšej intenzite.
Levanduľa je magická rastlina navodzujúca vnútornú pohodu pri nervovom zaťažení, príjemný spánok a poskytuje úľavu pri migréne, bolestiach hlavy a nervozite. Intenzívne vdychovanie vône z levandule pôsobí proti nespavosti a navodzuje príjemné zaspávanie. Pôsobí aj odpudzujúco na hmyz, preto sa používa aj ako náplň do voňavých vrecúšok na prevoňanie bytu, bielizne, prípadne do skrine s potravinami.
Levanduľa je jednou z mála byliniek, ktoré si uchovávajú arómu po vysušení. Vôňa kvetu vydrží 2 až 3 roky. Keď začína slabnúť, treba vrecúško jemne pomrviť v ruke, vôňa sa znovu obnoví - a to sa dá opakovať 200 až 300 krát.
Hybridná levanduľa je u nás pravdepodobne najrozšírenejšia. Možno i kvôli dobrej odolnosti voči mrazom. Prirodzený tvar strihania tohto druhu je pologuľa. Rozmermi patrí medzi najmohutnejšie druhy. Viacročná rastlina je vysoká 80 - 100 cm, priemer nezriedka presahuje aj 150 cm pri kvitnutí. Kvitnúce časti rastliny majú dĺžku 60 – 90 cm.
Kvitnúca časť sa často delí, rozvetvuje. Listy má podlhovasté, kopijovité, v priemere 5 - 7 cm dlhé a necelý centimeter široké s jemnými chĺpkami, sivozelenkastej farby. Zo zostrihnutých kvetov sa bez problémov dá vytvoriť bohatá kytica s dĺžkou 50 - 60 cm. Netvorí semená, nie je možné ju rozmnožovať semienkami.. V našich podmienkach kvitne v 2. – 3. júlovom týždni, resp. pri skoršom zostrihu kvetov sa môžeme dočkať aj jesenného zakvitnutia, i keď v menšom rozsahu.
Tento druh je najvýnosnejší čo sa týka získania množstva oleja. Za dobrých podmienok je možné získať 1 liter oleja už zo 60 kg kvetov. Olej získaný z hydridnej levandule sa používa v aromaterapii i masážach. Mnohí ju považujú omylom za pravú levanduľu hlavne kvôli jej rozmerom a bohatosti kvetov. Má však oveľa silnejšiu a prenikavejšiu vôňu ako levanduľa lekárska.
Droga (kvet) obsahuje 0,9 – 9 % silice, ktorého hlavnou zložkou je linalil – acetát cca 7-30 % a linanlool cca 25 - 45 %. Okrem toho obsahuje gáfor, borneol, citronellol, geraniol, kumariny, flavonoidy a rôzne steroly.
Podmienky pestovania:
Nie je náročná na pôdne zloženie. Jedinou podmienkou je nepremokrenie pôdy. Pri jej polievaní platí pravidlo: ak ju chceme poliať, najprv nech trpí suchom. Avšak tejto činnosti (polievaniu) sa v našich zemepisných šírkach u vyspelej rastline treba venovať iba vo výnimočných prípadoch. Obľubuje skôr kamenistú, vápenatú pôdu, v ktorej sa vlaha a nadbytočná voda rýchlo stratí.
Obľubuje slnko, sadíme ju teda na miesta smerujúce na juh, juhozápad, prípadne juhovýchod. Pokiaľ máme možnosť, pestujeme ju na chránenom mieste zo severnej strany, niekde v závetrí chráneným domom, garážou, altánkom. Jednoducho aby nebola vystavená severnému vetru. Vhodným miestom je aj pozemok s klesajúcim južným smerom.
Kvet levandule bude počas dlhotrvajúcich suchých a teplých dní šíriť okolo seba svoju vôňu oveľa viac ako pri zatiahnutej oblohe za chladnejšieho dňa. Je to dané tým, že počas horúcich dní sa vonný olej viac ťahá od stoniek smerom hore ku kvetom. Netreba ju špeciálne prihnojovať.
Plne rozvinutá rastlina má rozšírený a dlhý koreňový systém. Jej korene môžu siahať až do hĺbky 3 - 4 metrov, preto je vhodná i na posilnenie menších svahov, pokiaľ sa vysádza vo veľkom. Pomáha tak čiastočne zabraňovať erózii pôdy. Aj vďaka takémuto hlbokému koreňovému systému sa v našich podmienkach stačí úplne spoľahnúť na prírodu z pohľadu zásobovania vodou.
Zdravá rastlina má svieže stavanie a pevný výzor, stonky, resp. konce stoniek, kvety smerujú priamo, rovno. Ak je na pohľad iná, skleslá, niečo jej chýba. Ak je pestovaná v lepších pôdnych podmienkach, odvďačí sa vyšším výnosom kvetov. Pri sadení je potrebné mať na zreteli, že rastlina je svetlo a teplomilná. Miera slnečného svetla významne ovplyvňuje predovšetkým jej kvalitu oleja a silu vône.
Ako a kedy robiť zber levandule ?
Levanduľa sa zbiera po niekoľkodňových trvajúcich teplách, ktoré napomáhajú rastline nahromadiť vonný olej v jej kvetoch. Zbiera sa na obed v letných horúčavách, za plného kvitnutia rastlín. Keďže rastlina kvitne postupne, je relatívne krátky čas na jej zber. Na Slovensku levanduľa kvitne podľa miesta pestovania a druhu od júna (lavandula angustifolia) do augusta (niektoré hybridné formy). Dĺžka zrezaných stopiek levandule je od 15 cm (lavandula angustifolia) do 25 cm pri niektorých hybridných formách. Levanduľu zrežeme buď záhradníckymi nožnicami alebo menším kosákom (ak robíme zber vo väčšom poprípade krovinorezom.). Následne zrezané stopky zviažeme do malej kytice a spevníme gumičkou.
Sušenie
Malé kytičky zavesíme kvetmi nadol na vetrané, tmavé miesto - tak si zachová svoju farbu. Ak chcete z levanduľových trsov očistiť samotné kvety (hrudky), je zbytočné ich zväzovať, a odporúča sa ich naukladať v tenkej vrstve na sitách, aby sa nezaparili.
Ak zbierame levanduľu napr. na veniec, je potrebné veniec uviť ešte z čerstvo natrhaných kvetov so stonkami a až následne dať sušiť.
Sušenie sa dá urýchliť aj sušením v sušičke, avšak je dôležité, aby samotná teplota prúdenia vzduchu nebola vyššia ako 33 - 38 °C. Pri vyššej teplote totiž unikajú z kvetov vonné silice a vysušený kvet bude mať menej výraznú vôňu ako by mala pri správnom sušení. Rozdiel medzi správne a nesprávne sušenou levanduľou môže byť obrovský, a to nielen v sile vône, ale aj vo výzore kytice.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie odrezkami
je to najviac rozšírený spôsob rozmnožovania. Pri tomto spôsobe máme na výber jarné alebo jesenné obdobie. V oboch prípadoch odrezky vhodné na sadenie získame odstrihnutím cca 8 - 15 cm časti vetvičky (odrezku) z pôvodnej rastliny - viď obrázok. Odborná literatúra uvádza protichodné informácie o tom, či odrezky na sadenie majú alebo nemajú mať zdrevnatenú stonku. Uvádza sa, že pri nezdrevnatenej stonke rastlinka zapustí korene z miesta, kde sa odstránili listy a pri zdrevnatenej sa uvádza, že korene vzniknú v spodnej časti, kde nastal rez na zdrevnatenej časti stonky. Oboma spôsobmi však dosiahneme úspešnosť.
Na obr. je odrezok levandule so začínajúcim vznikom koreňov po 3 týždňoch od sadenia
Postup pri sadení na jar, resp. v lete: na odstrihnutej stonke (zdrevnatenej, nezdrevnatenej) sa odstránia posledné 2 - 3 rady listov a celá sa zastokne do zeminy. Niektorí pestovatelia nedajú dopustiť na použitie zakoreňovača (stabilizátora). Nie je to však podmienka. Ak sadíme levanduľu takto, je väčšinou už teplo. Ako odrezky určené na výsadbu sa použijú nové výhonky, ktoré už rastlina pustila. Treba dbať, aby pôda nebola nikdy suchá. Najlepšie je takto pripravenú sadeničku neumiestniť na priamom slnku, ale v teple niekde v tieni. Priame dlhotrvajúce slnko by mladú rastlinu bez korienkov mohlo spáliť. Po necelých dvoch mesiacoch by mala mať už vlastné korene. Takúto sadeničku je možné na jeseň umiestniť na jej definitívne miesto určenia. Pričom takúto mladú rastlinu pri ideálnych podmienkach (miesto výsadby chránené zo severnej strany, najlepšie svah smerujúci na juh) nie je potrebné na zimu ani prikrývať.
Aj pri sadení na jeseň sa preferuje rozmnožovanie odrezkami. Odrezky (výhonky) odstrihneme v dĺžke 8 - 10 cm z „materskej“ rastliny (tu je opäť polemické, či spodná časť stonky má alebo nemá byť zdrevnatená), umiestnime ju na miesto určenia v exteriéri. Vhodné obdobie je september – október, v prípade miernej jesene aj začiatok novembra. Môžeme ju prikryť hneď, alebo až pred príchodom nižších teplôt. Prikrývame ju buď čečinou, zaváraninovou fľašou alebo odrezanou PET fľašou zatlačenou do zeme a odkrývame ju až na jar, keď ani nočné teploty nie sú mínusové, resp. ojedinele maximálne –2 až –5 stupňov by jej nemalo uškodiť. Takto sadené odrezky majú skoro 100 %-nú úspešnosť zakorenenia.
Z jednej viacročnej vyspelej rastliny sa bez problémov dá odrezať aj necelá stovka vhodných výhonkov na zakorenenie. Avšak na ďalší rok na takejto rastline nečakajme bohapustú hustotu kvetov.
Rozmnožovanie potápaním
Rozmnožovanie potápaním (prikrývaním) je jeden zo spôsobov rozmnožovania levandule. Vykonáva sa zväčša na konci leta až začiatkom jesene, a to zahrabaním bočných, nižšie umiestnených vetvičiek z vyspelej rastliny. V ďalšom roku na neskorú jar rastlinka odkryje a na zakrytých častiach stonky by rastlinka mala mať pustené nové korene.
Tieto časti rastliny sa oddelia (odstrihnú) a zasadia na určené miesto. Nakoľko disponujú už vlastným koreňovým systémom, riziko odumretia je v tomto prípade minimálne. Aj pri tomto spôsobe rozmnožovania levandule sú nové rastliny svojou identitou rovnaké ako u pôvodnej.
Vo všeobecnosti levanduľa nepotrebuje veľa vody, avšak pri mladej rastlinke vodou netreba šetriť. Nie je dobré ju však ani prelievať. Stačí, keď bude pôda stále vlhká. Polieva sa ku koreňom, nie na listy.
Strihanie levandule
Po výbere umiestnenia patrí medzi najdôležitejšie veci. Keďže je to poloker, vetvy a konáriky sa podobajú na strom. Je ho možné tvarovať. Vo všeobecnosti platí pravidlo: na mladej rastline v prvom roku sa zreže vrch hneď, ako dosiahne približne 12 - 15 cm. Zväčša je to v mesiaci máj, ak bol sadený v predchádzajúcu jeseň. A to aj za cenu toho, že zrežeme aj vytvárajúci sa kvet. Rezu sa netreba báť ani u mladých rastlín. Vtedy sa správne začína upravovať tvar rastliny. Tento rez popudí kvet k vytváraniu nových vetví, a tým vznikne hustejšia rastlina. Koniec koncov i tak zakvitne (pri jesennej výsadbe) koncom leta , začiatkom jesene, ibaže poskromnejšie. Levanduľa pri správnom strihaní a starostlivosti sa v plnej kráse prejaví v treťom – štvrtom roku od výsadby. Ak sa nezreže rastlina, bude vyzerať asi takto:
Takto vyzerá rastlina počas rezu. Ľavá strana je už po reze, pravá (horná) pred rezom.
Ak sa však zreže, výsledok bude takýto. Podľa možností striháme do pologule.
Rezom sa docieli zvýšenie hustoty, väčšia a bohatšia bude kvetová kulisa. Pod každým listom sa vytvorí ďalšia stonka s kvetom. Pri reze/strihaní treba mať na pamäti, že zo zdrevnatenej časti už nevyrastie žiadny nový výhonok (aj keď sa niekedy nájdu výnimky).
Pri rastlinách v ďalších rokoch sa vykoná rez na jeseň. Pričom rezom neustále upravujeme aj tvar rastliny. Bojazlivejší zostrihávajú na jar (v apríli/máji) približne polovicu, odvážnejší až na jednu tretinu z nezdrevnatenej časti výhonkov. Týmto sa zabezpečí hustejšia a bohatšia kvetová kulisa.
Levanduľa kvitne od konca júna do júla - augusta podľa druhu, resp. podľa toho, kedy nastúpila fáza rastu nových výhonkov a kedy sa uskutočnil jarný rez.
TIP: Ak zrežete kvety skoro a nevykonáte ďalší rez, je možné, že vám levanduľa zakvitne na neskorú jeseň ešte raz. Treba mať však na pamäti, že ak nebudeme vykonávať pravidelný rez, rastlina skôr zdrevnateje, behom 6-7 rokov. Ak kvety po zakvitnutí nezrežete, je celkom možné, že bude kvitnúť postupne až do skorej jesene. Na zimu je potrebné zrezať minimálne tie časti, na ktorých sa vytvoril kvet. Pri pestovaní v malom sa rez vykonáva v septembri.
Veľkopestovatelia rez vykonávajú hneď pri zbere kvetov. Rez je však oveľa extrémnejší ako pri okrasnom pestovaní. Ak sa vykoná jesenný rez až v septembri, tak rastlina väčšinou už druhýkrát nezakvitne. Avšak pekne zhustne a na ďalší rok sa odvďačí bohatším a hustejším vzhľadom. Jesenný rez sa okrem iného vykonáva aj z dôvodu zimy - pod váhou snehu by sa mohli tenké vetvičky rastliny zlomiť.
Rastlina sa pri dobrej starostlivosti v lepšom prípade môže dožiť až 20 rokov. V maďarskej obci Tihany dokonca majú vraj záznam o až 80-ročnej rastline. Rastlina časom drevnatie, môže sa tiež stať, že sa z nej odlomí časť, ale žije ďalej. Upozornenie. U rastlinky v prvom roku zabudnite na to, že bude hneď bohato a husto kvitnúť. U rastliny v prvom roku je nadovšetko dôležitejšie urobiť správny rez.
Termíny mesiacov pri pestovaní, zbere a rozmnožovaní ako marec, apríl, máj a pod., je treba brať s rezervou. Vo významnej miere termín závisí od miesta, kde je rastlina pestovaná. Iné to bude v Podunajskej nížine a iné pod Tatrami.